Qudujzd

Súradnice: 48°8′47″S 17°5′46″V / 48,14639°S 17,09611°V / 48.14639; 17.09611

Partizánska
ulica/námestie
Štát	Slovensko
Mesto	Bratislava
Mestská časť	Staré Mesto
PSČ	811 03
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Oblasť Partizánska

Partizánska ulica je ulica v Bratislave. Pred presťahovaním sa tu nachádzala napríklad Transfúzna stanica. Ústav kardiovaskulárnych chorôb, Plastická chirurgia a základná škola pri Klinike plastickej chirurgie boli v objekte známom pod názvom Evanjelická nemocnica. Pôrodnica známa ako Koch je tu dodnes.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Situovaná je približne medzi Hradom a Slavínom, resp. Palisádmi a Červeným Krížom. Jej celková dĺžka je približne 500 m s prevýšením cca 50 m(od Palisád po križovatku s Fándlyho a Bartoňovou). Patrí bezpochyby medzi bratislavské ulice s najstrmšími úsekmi - preto časť ulice od Lichardovej po Fándlyho sa zvykne nazývať "Strmkou".

História ulice, význam lokality v minulosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pred rokom 1905 sa volala Wölferl út podľa záhonu, ktorým prechádzala, po roku 1905 Vutkovichova ulica (podľa dr. Sándora Vutkovicha, profesora na Právnickej akadémii v Bratislave v 19. storočí, veľkého maďarizátora), od roku 1920 Vegelinova ulica (pomenovaná podľa evanjelického kazateľa menom Jossua Wegelin a od roku 1945 Partizánska ulica^[1]. Svoje meno Partizánska ulica získala podľa JUDr. Jána Čecha, účastníka a jedného z organizátorov Slovenského národného povstania, ktorý po oslobodení až do r. 1961 spolu s ďalšími 2 nájomníkmi býval na Partizánskej ulici 5/a oproti Transfúznej stanici v činžovej vile patriacej bytovému družstvu Bratislava Staré Mesto.

Najstaršie osídlenie je ešte z čias Keltov - pri zemných prácach na rohu ulíc Partizánska a Hlavatého boli nájdené viaceré artefakty; bola súčasť tzv. bratislavského oppida. Vinice, ktoré sa v minulosti nachádzali v tejto oblasti, postupne vytláčali záhrady a domy.

Pred zavedením vodovodu do oblasti Mudroňovej ulice sem chodievali ľudia na vodu. Dodnes sú tu funkčné (hoci nepoužívané) dve verejné studne - jedna pri vyústení Staroturského chodníka, druhá v strede križovatky s ulicou Červeňova. V šesťdesiatych a na začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia, keď boli zimy vo všeobecnosti tuhšie a dlhšie, patrila táto ulica k obľúbeným miestam sánkovania a lyžovania; vedľajšia Bradlianska ulica bola dokonca dopravnou značkou vyhradená pre sánkovanie.

Ešte koncom šestdesiatych rokov tu bolo funkčné plynové uličné osvetlenie, romantické staré železné lampy vydávali mihotavé svetlo; každý večer chodila služba zapaľujúca lampu po lampe dlhým kovovým hákom, ráno bolo treba znova zhasnúť. Paradoxne, táto ulica má - ako jedna pravdepodobne z prvých - zemné medené elektrické vedenie od roku 1943; vzdušné vedenia na stĺpoch boli viacej vo vedľajších uliciach, kde sa zachovali na mnohých miestach podnes. Jednu plynovú lampu - presne takú, aké tu boli, možno vidieť v jednej zo záhrad na Fándlyho ulici - samozrejme - len ako dekoráciu.

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé stavby v tejto lokalite (nerátajúc hospodárske objekty slúžiace pravdepodobne pôvodnému účelu - vinohradníctvu a vinárstvu) boli dom architekta Szántó, dom Anny Reichsthaler (neskôr vo vlastníctve notára Dr. Igora Beniača). Na prelome 19. a 20. teho storočia postavili Evanjelickú nemocnicu. Výstavba pokračovala a vzniklo tu Kochovo sanatórium pre pôrodníctvo a ženské choroby, dom Ing. Emila Belluša, dom Dr. Samáka, začali pribúdať modernejšie viacbytové domy. Bývalý režim sem situoval Transfúznu stanicu bratislavskej fakultnej nemocnice - hneď povyše Evanjelickej nemocnice. V súčasnosti je ulica už úplne zastavaná.

Kochovo sanatórium je skvelou funkcionalistickou architektonickou pamiatkou navrhnutou tvorcami Dušan Jurkovič, Otakar Klimeš a Jindřich Merganc. Jeho súčasťou je aj areál vysadený cudzokrajnými (mnohým stálozelenými) exotickými drevinami - Kochova záhrada, založená približne v roku 1933 mlyňanským záhradníkom Jozefom Mišákom.

Ulice v okolí[upraviť | upraviť zdroj]

V bezprostrednej blízkosti sú ulice: Palisády, Hlavatého ulica, Červeňova ulica, Lichardova ulica, Staroturský chodník, Bartoňova ulica a Fándlyho ulica. Širšie okolie zahŕňa aj ulice Svoradova ulica, Koreničova ulica, Tvarožkova ulica, Smetanova ulica, Škarniclova ulica, Zámocká ulica, Mudroňova ulica, Bradlianska ulica, Vansovej schody, Holubyho ulica, Zochova ulica a Kozia ulica.

Inštitúcie v blízkosti[upraviť | upraviť zdroj]

Známe ustanovizne/ objekty z celospoločenského hľadiska v širšom okolí sú ešte aj: Bratislavský hrad, Vysoká škola múzických umení sídliaca v pôvodnej budove slovenského rozhlasu (tzv. Starý Rozhlas), Národná rada Slovenskej republiky, Prezidentský palác.

Novinky[upraviť | upraviť zdroj]

V septembri 2007 došlo k demolácii objektu bývalej Transfúznej stanice bratislavskej fakultnej nemocnice; ustupuje novej výstavbe komplexu hotela, penziónu a luxusných bytov. Budova síce bola postavená za komunizmu, avšak bola viditeľná snaha tvorcu o integráciu do tohoto prostredia; použité boli relatívne kvalitné obkladové materiály, plot bol zhotovený z vápencových blokov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Partizánska ulica (Bratislava)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

• Partizánska ulica na mape Bratislavy